Závislosť na mobilnom
telefóne
SMS – Krátke Textové Správy
Táto služba umožňuje používateľovi mobilného telefónu GSM posielať a prijímať odkaz formou krátkej textovej správy s dĺžkou až 160 znakov. Odosielateľ si sám nadefinuje, v akom jazyku bude jeho odkaz prenášaný. Odosielanie krátkych textových správ umožňuje posielanie správ v maximálnej dĺžke 160 znakov na ktorýkoľvek iný mobilný telefón v sieti GSM, ktorá podporuje túto službu. Táto správa sa po prijatí druhou stranou zobrazí na displeji telefónu. Krátku textovú správu (GSM telegram) jem možné napísať priamo z klávesnice mobilného telefónu.
Prehnané písanie SMS môže byt znakom závislosti
Píšete priveľa textových správ? Mohli by ste potrebovať odbornú pomoc, tvrdí jedna z najznámejších psychiatrických kliník Británie, podľa ktorej čoraz viac ľudí prepadá tzv. technologickým závislostiam, keď trávia dlhé hodiny písaním na mobilnom telefóne alebo "surfovaním" po internete. Nastal obrovský nárast závislostí súvisiacich so správaním, vrátanie nadmerného písania SMS, povedala hovorkyňa kliniky Priory Clinic, ktorá ročne lieči 6000 pacientov s rôznymi problémami od hazardných hier, porúch v stravovaní po drogovú závislosť. Podľa vedúceho oddelenia kliniky pre závislosti trávia viacerí pacienti až sedem hodín denne písaním krátkych textových správ. "Máme situácie, keď niektorí ľudia hľadia zvysoka na alkoholikov a závislých na kokaíne, no potom strávia päť hodín v internetovej diskusnej miestnosti," povedal Dr. Mark Collins pre noviny Sunday Telegraph. Mobily a rakovina.
Tak ako to vlastne je?
Mobilné telefóny škodia. Spôsobujú rakovinu, nespavosť, bolesti hlavy a iné ochorenia. To sú priam katastrofálne výsledky najnovších štúdií.. Tím anglických vedcov, ktorí sa už niekoľko rokov venovali pozorovaniu mobilných telefónov a ich vplyvu na zdravie človeka došli k záveru, že mobilné telefóny môžu nepriamo ohroziť zdravie svojho užívateľa. Mobilné telefóny podľa odborníkov z Onkologického centra v Bristole v Anglicku môžu mať za následok urýchlenie tvorby rakovinových nádorov. V celej štúdii sa však neuvádza, že spôsobujú samotný vznik, ale vždy sa im prikladá len význam urýchľovača v prípade ak osoba má pravdepodobnosť vzniku rakoviny. Dr. Alan Preece dokazuje, že používaním mobilných telefónov dochádza v ľudskom organizme ku niektorým neobvyklým chemickým procesom, ktoré môžu mať za následok vznik spomínanej choroby.
Tento záver pri tom vzišiel zo šesť na sebe nezávislých štúdií a vedeckí pracovníci vyhlásili, že teraz je viac ako na sto percent isté, že mobilné telefóny sú pre náš organizmus nebezpečné. Podľa nich nie je možné už túto teóriu poprieť a ľudia by si mali uvedomiť vážnosť rizika, ktoré im hrozí používaním svojho telefónu. Nábeh na vznik rakoviny nespôsobujú telefóny, ale môžu byť dobrým faktorom, pomocou ktorého rakovina v tele človeka prepukne. Stúpajúcou teplotou ľudského tela sa vylučujú aj stresové hormóny a okrem toho je možné dokázať škodlivosť telefónov aj na iných príkladoch. Švédske a švajčiarske výskumy zasa poukazujú na to, že mobilné telefóny spôsobujú poruchy spánku a časté bolesti hlavy. Zdá sa, že debata okolo vplyvu mobilných telefónov na naše zdravie sa tak skoro neskončí, pretože sledovanie vplyvu elektromagnetického žiarenia mobilných telefónov na organizmus si vyžiada možno ešte niekoľko desiatok rokov. O tom svedčí aj mierne optimistickejšia štúdia dvoch švédskych profesorov Lennarta Hardella a Kjella Hanssona Milda, ktorí počas niekoľko ročného pozorovania prišli k záveru, že človek, ktorý používa telefón desať rokov a viac má až o 26 percent väčšie riziko vzniku rakoviny.
Ozónová diera
Ozón (O3) je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký nárast kožných nádorov.
Každý rok v jari sa nad Antarktídou otvára neviditeľná diera v ozónovej vrstve, jej rozloha je trikrát väčšia ako rozloha USA. Touto dierou na Zem prenikajú ultrafialové lúče. Ozón sa rozkladá nielen nad Antarktídou, ale aj na iných miestach. V Antarktíde sú ale zvláštne podmienky, ktoré spôsobujú, že práve tu je tento problém najvážnejší. V priebehu zimy sa molekuly freónov a iných ozón rozkladajúcich plynov nad Antarktídou zachytávajú v kryštáloch ľadu. Keď sa tieto kryštáliky v lete rozpustia, uvolní sa náraz veľkého množstva týchto látok čo má za následok rozklad veľkého množstva ozónu. Po dvoch, troch mesiacoch sa masa vzduchu s menším množstvom ozónu dáva do pohybu z Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty. Môžu za to freóny, ktoré sa dostávajú zo zeme do stratosféry, do výšky 16 až 48 km nad zemou, kde poškodzujú vrstvu ozónu, chrániacu nás proti prebytočnému ultrafialovému žiareniu. Bolo dokázané, že pôvodcom sú freóny. Tieto plyny sa uvoľňujú zo sprejov a chladiacich agregátov chladničiek alebo klimatizačných systémov. Používajú sa aj ako hnací plyn v systémoch na výrobu penových plastických hmôt. V závislosti na spôsob výroby obsahuje jeden polystyrénový pohárik asi miliardu molekúl freónov.Za rozklad niesu zodpovedné len uvedené plyny. Svojím dielom prispieva aj 1,1,1-trichloretan, ktorý sa používa ako hasiaca prísada do umelých hmôt alebo ako rozpúšťadlo, aj oxidy dusíka z výfukových plynov, hnojív a iných zdrojov. škodlivé účinky stenšovania ozónovej vrstvy nie sú na prvý pohľad zrejmé. Rozhodne nie sú tak nápadné, ako dôsledky znečisťovania vzduchu a vody, ale aj tak sú vážne! Ultrafialové žiarenie je jednou z príčin, vyvolávajúce rakovinu kože. Ozónová diera tak môže spôsobiť prírastok počtu nemocných, trpiacich touto chorobou. Bolo odhadnuté, že úbytok ozónu o 1% zvýši frekvenciu výskytu rakoviny kože o 3%. To znamená, že zmenšením obsahu ozónu o 10% môže ročne spôsobiť len v samotných Spojených štátoch 160 000 týchto ochorení.
Rakovina nie je jediným následkom rednutia ozónovej vrstvy. Rovnako narastá počet prípadov očného zákalu. Pri nadmernom UV žiarení dochádza k tzv.snehoslepote. Odhaduje sa, že úbytok 10% ozónu by v roku 2050 viedol k 4 miliónom prípadov očného zákalu naviac, a to len v USA. Prenikajúce ultrafialové žiarenie môže tiež oslabiť imunitný systém a zvýšiť počet prípadov infekčných ochorení. Ľudia nie sú jedinými obeťami stenšovania ozónovej vrstvy. Ultrafialové lúče škodia aj rastlinám. V oceánoch hynie planktón, ktorý tvorí najnižšiu úroveň potravinového reťazca v oceáne. Tým môže byť ovplyvnení všetok život v moriach. Ide tu o tak vážny problém, že už bolo nutné začať ho riešiť. V celom svete sa hľadá náhrada za freóny a iné látky rozkladajúce ozón. V mnoho krajinách sa už freóny prestávajú vyrábať a miesto nich sa používajú iné, nezávadné plyny. To znamená, že celý svet si uvedomil, že otázky týkajúce sa životného prostredia je nutné riešiť kolektívnou spoluprácou, nie individuálne.
Atmosféra a skleníkový efekt
Atmosféra Zeme je jedným z najstálejších systémov - jej zloženie sa už po milióny rokov nijako významne nezmenilo od rovnovážneho stavu, vytvoreného vývojom planéty a života. Ukazuje sa však, že ľudia dokázali v industriálnom období spôsobiť zásadnejšie odchýlky v zložení atmosféry, než celé predchádzajúce geologické obdobie. Prvý plynný obal získala Zem pri ochladzovaní asi pred 4,5 miliardami rokov. Obsahoval hlavne oxid uhličitý, vodu, dusík, amoniak a oxid siričitý v podobnom zložení, aké sa dnes uvoľňuje pri vulkanických erupciách. Nebol v ňom žiadny kyslík, pretože sa všetok spotreboval na oxidáciu kovu, predovšetkým dvojmocného železa (tieto reakcie prebiehajú i dnes).
Atmosféra podobného zloženia (95 - 97 percent oxidu uhličitého) dodnes existuje na sesterských planétach Venuši a Marse. Na Zemi vďaka vhodnej vzdialenosti od Slnka došlo ku skvapalneniu časti vodnej pary a vzniku praoceánu, v ktorých sa oxid uhličitý rozpúšťal a reakciou s vápenatými a horečnatými ionmy vytváral nerozpustné uhličitany - vápence a dolomity - v ktorých je dnes uložená väčšina oxidu uhličitého (asi 80 percent).
Skleníkový efekt sa na Zemi prejavoval od samého počiatku, pretože praatmosféra obsahovala niektoré tzv. skleníkové plyny - oxid uhličitý, vodnú paru a metán. Na povrchu Zeme je žiarenie z veľkej časti pohltené a potom znovu vyžiarené, ale s väčšou vlnovou dĺžkou, v infračervenej oblasti (ako teplo). Infračervené žiarenie atmosféra zachytáva a vracia naspäť a takto sa teplo na Zemi zhromažďuje. Dnešní vplyv tzv. prirodzeného skleníkového efektu robí asi 33 C, je teda zásadne dôležitý pre existenciu vody v kvapalnom stave a teda i existenciu života. Medzi stopové plyny v atmosfére, ktoré majú merateľný vplyv na skleníkový efekt, patri oxid uhličitý, vodná para, ozón, oxid dusný, freóny, amoniak a oxid uhoľnatý. So skleníkovým efektom sa stretávame denne (napr. keď je v noci zatiahnuté, vodná para zachytáva vyžiarené teplo a je teplejšie než za jasnej noci) a jeho dôsledky sa dajú pozorovať na celej planéte ( Mesiac, ktorý je od Slnka vzdialený viac ako od Zeme, však vzhľadom k nižšej gravitácii si neudržal atmosféru, a práve kvôli neprítomnosti skleníkového efektu sú na ňom enormné rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou). Problém teda nie je v existencii skleníkového efektu, ale v pridávaní k nemu, spôsobenému zmenou chemického zloženia atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti.Jedná sa pritom predovšetkým o oxid uhličitý, uvoľňovaný z fosílnych palív, freóny z aerosóly a chladiacich zariadení a metán, unikajúci pri ťažbe zemného plynu. Potencionálny vplyv zmeny skleníkového efektu na globálnu klímu je všeobecný a rozsiahly - predpokladá sa prinajmenšom s topením ľadovcov, zvýšením hladiny oceánu a zaplavením nízko položených oblasti , s poruchami v morských prúdoch a v prúdení atmosféry, ktorá bude príčinou zmien v zrážkach a teda sucha a naopak inde záplav. Hlavné skleníkové plyny
Hlavné prírodné skleníkové plyny sú vodná pára, oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O), ktoré sa spolu na zložení atmosféry podieľajú menej než percentom. Vedľa toho skleníkový efekt spôsobujú rovnako niektoré umelé látky, predovšetkým hydrogenované fluorovodíky (HFC), halogenované uhlovodíky (freony, CFC), polyfluorovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6).
V dôsledku ľudskej činnosti koncentrácie všetkých hlavných skleníkových plynov stúpajú - v prípade vodnej pary nepriamo. Sila skleníkového efektu sa tak zväčšuje, vzniká antropogenný (človekom spôsobený) tzv. prídavný skleníkový efekt. V priemere teda dochádza k ohrievaniu atmosféry. Viac než o globálnom otepľovaní je však treba hovoriť o globálnych klimatických zmenách, lebo konkrétne prejavy sa budú v rôznych regiónoch líšiť.
Zďaleka najdôležitejší medzi človekom produkovanými skleníkovými plynmi je oxid uhličitý, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív - ropy, uhlia a zemného plynu. Na prídavnom skleníkovom efekte sa podieľa 64 percentami. Podiel metánu je 19%, oxidu dusného necelých 6%.
Niektoré človekom produkované látky znečisťujúce ovzdušie, predovšetkým oxid siřičitý, ovzdušie zase ochladzujú. Do atmosféry sa dostávajú vo forme aerosolí, ktorých drobné čiastočky odrážajú časť žiarenia späť do vesmíru. Paradoxne tak tieto látky, ktoré inak spôsobujú značné ekologické problémy, pôsobí také pozitívne.
Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére boli od konca posledného glaciálu (doby ľadovej) pomerne stabilné. Uhlíkový cyklus, v ktorom sa uhlík vymieňa medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi, prebiehal viac-menej rovnomerne. Zhruba od konca 18. storočia sa ale množstvo predovšetkým oxidu uhličitého začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je rozvoj spaľovania fosílnych palív. Významnú rolu ale hralo aj vyrubovanie a spaľovanie lesov, v ktorých bolo značné množstvo uhlíku uložené, rovnako ako intenzívny chov dobytka i pestovanie ryže, zodpovedné za emisie metánu.Koncentrácie CO2 sa za posledných 200 rokov zvýšili zhruba o 30%.
Rastúca teplota
Od roku 1860, keď začali pravidelné merania, sa priemerné teploty atmosféry zvýšili o 0,6 OC. Šesť najteplejších rokov pripadá na 90. roky, rok 1998 bol najteplejším z celého sledovaného obdobia. Rok 1999 sa zaradil "iba" na piate miesto, stojí však za zmienku, že sa tak stalo preto, že naňho pripadol meteorologický jav El Niňo, ktorý ochladzuje oblasť Tichého oceánu .
Naviac výskum nepriamych indikátorov (napríklad veľkosť letokruhov na stromoch či geologické vrstvy) ukazuje, že deväťdesiate roky boli dokonca najteplejšou dekádou celého tisícročia. Najväčšie teploty celého milénia zaznamenal rok 1998, zatiaľ čo najchladnejší bol rok 1601.
Slnečná energia a jej
využitie
Slnečná energia a využitie
SLNEČNÁ ENERGIA
Slnko je jediným zdrojom energie, na ktorý sa ľudstvo môže plne spoľahnúť. Slnečná energia nám dokáže poskytnúť všetko, čo z hľadiska energie potrebujeme. SLNKO JE ZÁKLAD
Slnko je obrovská jadrová pec vyžarujúca svoju energiu do vesmíru. Jedna tisícina milióntiny slnečného výkonu t.j. cca 4 x 1020 MW dopadá na Zem. Približne 30% tejto energie sa odráža späť do vesmíru. Zvyšok je absorbovaný atmosférou, pôdou a oceánmi.
Rozlišujeme tri základne spôsoby využitia slnečnej energie :
Pasívna slnečná architektúra , kde tvar a výstavba budov je navrhnutá tak, aby dopadajúce žiarenie, jeho skladovanie a distribúcia po budove dosiahla maximálneho efektu. Aktívne slnečné systémy - kolektory - na zohrievanie vody a vykurovanie priestorov resp. parabolické zrkadla a iné systémy koncentrujúce slnečné žiarenie. Fotovoltaické články - vyrábajúce elektricky prúd priamo zo slnečného žiarenia.
FOTOVOLTAICKE ELEKTRARNE
Vývoj fotovoltaických systémov zabudovaných do elektrických sieti prebieha veľmi aktívne hlavne v USA. Elektrickú energiu tu dodávajú spotrebiteľom zariadenia s výkonom 700-5200 kW. Podobne Fotovoltaické elektrárne s výkonom 300-3000 kW sa v súčasnosti stavajú aj v Európe. Od roku 1989 je v činnosti prvá rakúska slnečná fotovoltaická elektráreň v Loseri v štajerských Alpách (vo výške 1850 metrov). Výkon tejto elektrárne je 30 kW a za dva roky vyprodukovala 56 984 kWh elektrickej energie. Celkove investičné náklady dosiahli 6 miliónov šilingov, z toho 2 milióny za Fotovoltaické články. Cena takto vyrobenej elektrickej energie je asi 7 krát väčšia ako z iných zdrojov. Fotovoltaika dnes úspešné konkuruje klasickým zdrojom energie hlavne v odľahlých miestach, kde náklady na elektrické siete a vybudovanie elektrárne sú vysoké. Vďaka inštalácii fotovoltaického systému bolo nedávno elektrifikovaných stovky domčekov v odľahlých oblastiach Talianska a Španielska. Okrem toho je v súčasnosti vo svete inštalovaných niekoľko tisíc slnečných čerpadiel na čerpanie vody.
TERMÁLNA A SOLÁRNA VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE
Na dosiahnutie teplôt vyžších ako 200 st. Celzia sa používajú zariadenia, ktoré koncentrujú slnečné žiarenie z veľkej plochy do absorbatora. Tieto zariadenia dosahujú podobný účinok ako lupa, ktorou je možné prepáliť list papiera. Namiesto lupy sa využívajú parabolické zrkadla, koncentrujúce slnečné žiarenie do zásobníka oleja, ktorý sa takto zohrieva až na 400 st. Celzia.Svoju tepelnú energiu olej odovzdáva v parogenerátore a vyprodukovala para pohana turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu. Viacero z takýchto zariadení je inštalovaných uprostred kalifornskej púšti Mojave v polovici cesty medzi Los Angeles a Las Vegas. Prvá elektráreň, ktorá tu dodáva elektrickú energiu do verejnej siete s výkonom 14 MW, je v činnosti od roku 1984. Majiteľom je spoločnosť LUZ International, ktorá do októbra roku 1990 inštalovaná ďalších deväť takýchto elektrárni s celkovým výkonom 354 MW , ktoré vyrobili viac ako 2 miliardy kWh elektrickej energie. Zariadenia firmy LUZ ,ktoré sú zálohované plynovou kotolnou , sú dnes ekonomicky konkurencie schopne. Elektrina vyrábaná v týchto slnečných elektrárňach nie je drahšia ako elektrina z uhoľných elektrárni ,ktorá je v USA najlacnejšia ( podstatne lacnejšia ako elektrina vyrábaná z jadrových elektrárni ). SOLÁRNE AUTOMOBILY
Doprava predstavuje značnú časť spotreby energie v každej vyspelej krajine. V západnej Európe tento podiel dosahuje 25 %. Takmer celá energia ktorá sa na transport využíva pochádza z fosílnych palív, pričom účinnosť premeny energie paliva na mechanickú energiu je len 30 % , zvyšok je odpad. Solárne automobily (ľahké elektrické vozidla) poskytujú možnosť zvýšenia účinnosti využitia primárnej energie, a tým ušetriť značnú časť energie, ktorá je v súčasnosti v doprave spotrebovávaná. Hlavnou prednosťou však je ich ekologicky nezávadná prevádzka. Solárne automobily sú elektroautomobily s optimalizovanou spotrebou energie - vyrobenou fotovoltaickymi článkami. Solárne automobily dnes spotrebovávajú také množstvo energie zo siete, aké vyrobia Fotovoltaické články v slnečnej elektrárni. Keď sa hovorí o solárnych automobiloch , často dochádza k nejasnostiam vyplyvajúcich z rozdielu medzi solárnymi a elektroautomobilmi. Názov solárny automobil je odvodený od vozidiel, ktoré nosili na strechách solárne (Fotovoltaické) články. Nakoľko tieto vozidla sa vzhľadom na veľké plochy , ktoré články zaberali (8-10 m2) v praxi neosvedčili, boli tieto zdroje energie stabilne inštalované na jednom mieste (slnečná elektráreň) , z ktorej sa energia čerpá pri dobíjaní akumulátorov slnečných automobilov. V prípade, keď výroba presahuje spotrebu, dodávajú tieto zdroje elektrinu do elektrickej siete. VYUŽÍVANIE SLNEČNÝCH KOLEKTOROV VO SVETE
Najväčší podiel využívania slnečnej energie na jedného obyvateľa je v súčasnosti na Cypre , kde až 90 % obytných budov ma inštalované slnečné kolektory. V Izraeli je viac ako 700 000 domácnosti vybavených jednoduchými slnečnými kolektormi v cene cca 500 dolárov.Na podporu rozvoja tejto technológie, s cieľom znížiť závislosť na dovoze ropy, izraelská vláda prijala v roku 1980 zákon, podľa ktorého je povinnosťou zabezpečiť slnečný ohrev vody vo všetkých nových budovách, ktoré majú viac ako štyri poschodia. Využitie slnečných kolektorov ma svoje opodstatnenie aj v oblastiach s miernou klímou, príkladom môže slúžiť Rakúsko, kde len v jednej spolkovej krajine ( Steiermark ) je inštalovaných 77 000 m2 slnečných kolektorov. Takto získaná energia tu predstavuje cca 7 % energie používanej na prípravu teplej úžitkovej vody. S cieľom pokryť v budúcnosti približne 60 % spotreby energie na tieto účely , tu ročný prírastok slnečných kolektorov predstavuje 10 000 až 15 000 m2. Okrem vody môže v kolektoroch prúdiť aj vzduch ako teplonosné médium. Toto riešenie je veľmi rozšírené hlavne v USA ,nakoľko tieto "vzduchové" slnečné kolektory sa dajú výhodné kombinovať s klimatizačnými zariadeniami.
Slnko je zdroj obnoviteľnej energie a slnečná energia sa v 21. storočí určite bude počítať medzi hlavné zdroje energie. Na zem dopadne 50% slnečného žiarenia a to stačí na fungovanie 170 miliónov elektrární na svete. Zo zostávajúcich 50% slnečného žiarenia 30% odráža atmosféra a 20% je pohltených. Na Zemi každý meter štvorcový priamo ožiarený Slnkom získava viac než 1kW energie a na 1 km horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie. Na svete sa 140 MW elektriny vyrába zo slnečnej energie. Slnečné žiarenie sa využíva rôznymi spôsobmi:
1. Rozklad vody pomocou slnka
Pomocou slnečného žiarenia môžeme vodu rozložiť na vodík a kyslík. Existujú rôzne spôsoby. A práve vodík je výborné palivo. Pre predstavu. Horením 1kg vodíku sa uvoľní 2-krát viac energie ako horením 1 kg zemného plynu. Auto na takýto pohon zatiaľ vyvinula len firma Mercedes. 2. Fotosyntéza
Je to proces premeny anorganických látok na organické. Prebieha počas slnečného žiarenia v zelenom farbive rastlín – chlorofyle a takto vzniká potrebný kyslík. Za každú sekundu sa pomocou fotosyntézy ukladá do biomasy 90 terrajoulov.
3. Biomasa
Zahrňuje všetky živé organizmy na Zemi. Niektoré nám slúžia ako potrava.
4. Fosílne palivá
Sú to ropa, zemný plyn a uhlie a vznikajú z odumretých tiel organizmov – biomasy. Fosílne palivá obsahujú veľa chemickej energie, ktorá môže byť využitá priamo alebo nepriamo.
5. Slnečné články
Skladajú sa z polovodivého materiálu. Na ich výrobu sa používa najčastejšie kryštalický kremík. Z tohto kryštálu sa narežú tenké doštičky a pokryjú sa z jednej strany napríklad fosforom a z druhej strany napríklad arzénom. Ak na slnečný článok dopadá slnečné žiarenie oddelia sa od seba kladné a záporné náboje a vonkajším okruhom potom tečie elektrický prúd. Jeden centimeter štvorcový dáva prúd veľkosti asi 12 mW. Používajú sa na pohon napríklad vesmírnych družíc, telefónnych spojov, počítačov a batérií.
6. Slnečné panely - kolektory
Spojením slnečných článkov vznikne slnečný panel – kolektor. Na spestrenie pár príkladov. V roku 1981 preletelo solárne lietadlo cez kanál La Manche. Alebo v roku 1987 v závodoch World Solar Motors zvíťazil solárny automobil Sunraycer vyrobený v General Motors, ktorý zajazdil 3138 km priemernou rýchlosťou 66,9 km/h, ale jeho najvyššia rýchlosť bola 78,4 km/h. Treba dodať, že pri získaní elektrickej energie týmto spôsobom záleží na svetle nie na teple, teda kolektory môžeme používať aj na Antarktíde.
7. Slnečné tepelné elektrárne
Používajú sa na ohrievanie vody. Funguje to takto. Otáčavé zrkadlá sústreďujú slnečné lúče na kotol s vodou. Tam vzniká horúca para, ktorá poháňa turbínu, turbína poháňa generátor a generátor vytvára elektrický prúd. V Japonsku majú vyše 5 miliónov domácností, ktoré majú slnečný ohrievač vody založený na tomto princípe.
8. Slnečný motor
Rozumieme pod tým zariadenie, ktoré akokoľvek mení slnečnú energiu na mechanickú. Zoberme si napríklad princíp tepelného slnečného motora, ktorý sa môže používať ako pohon pre vodné čerpadlo. Teplo získané v slnečnom zberači ohrieva látku (čpavok, oxid uhličitý, propán, bután,...), tá sa mení na paru a poháňa turbínu. Potom sa ochladí, skondenzuje a je vedená k výparníku a tak stále dookola.
9. Opité autá
Sú to autá, ktoré používajú namiesto benzínu alkohol, ktorý získavajú kvasením cukrovej repy, kasavy alebo ananásu. Z výfuku potom vychádza oxid uhličitý a vodná para.
10. Elektrický pohon z vody
Pomocou slnečného žiarenia rozložíme vodu na kyslík a vodík a potom tieto plyny opäť zlúčime a vznikne opäť voda. Nahromadená energia sa uvoľní vo forme elektriny, napojíme akumulátor a tým môžeme poháňať automobil. Takto sa dá jazdiť 300 km do 90 km/h, potom musíme vymeniť akumulátor.
11. Slnečný ohrievač vody a slnečná sušička
Pracuje takto. Za čiernym materiálom, ktorý dobre vedie teplo je voda. Teplá voda stúpa hore do zásobnej nádoby a do vodovodu. Takto voda obieha a ohrieva sa. Týmto spôsobom sa dá ohrievať aj vzduch a v sušiacej komore sa môže sušiť akýkoľvek materiál.
12. Vyhrievanie domu
a) Dom má na juh otočené veľké dvojité okno, cez ktoré prechádza svetlo meniace sa na teplo a to už oknom neprejde.
b) Na rovnej vodivej streche sú dané čierne vaky s vodou. Vo dne sa žiarenie nahromadí vo forme tepla do vakov a na noc sa prikryjú izolačnými doskami, aby teplo prenikalo dnu, nie von. Cez leto z toho môže byť dobrá klimatizácia. Na noc necháme odokryté a cez deň prikryjeme izolačnými doskami.
13. Slnečný destilátor
Slúži na čistenie závadnej vody. Princíp je jednoduchý. V plochej čiernej nádobe je závadná voda. Nádoba je prikrytá plochým sklom. Slnečné žiarenie ohrieva nádobu, potom vodu, voda sa vyparuje a kondenzuje na skle, z ktorého potom steká do inej nádoby. Nečistoty sa nevyparia a tak je voda čistá. 14. Solárne pece
Sú to zariadenia, kde sa slnečné lúče sústreďujú na ohrievanie jedla. Jedna taká je v meste Mont Luis vo Francúzsku. Vyzerá takto.Jedna strana je vytvarovaná tak, aby stále sledovala slnko a v ohnisku pred zrkadlom je komora, ktorá sa môže zohriať až na 3000 C a tak sa tam môžu roztaviť takmer všetky kovy.
Dúfajme, že slnečná energia sa bude v budúcnosti používať oveľa viac, pretože je to veľmi ekologický spôsob získavania palív, energie a tak ďalej.
telefóne
SMS – Krátke Textové Správy
Táto služba umožňuje používateľovi mobilného telefónu GSM posielať a prijímať odkaz formou krátkej textovej správy s dĺžkou až 160 znakov. Odosielateľ si sám nadefinuje, v akom jazyku bude jeho odkaz prenášaný. Odosielanie krátkych textových správ umožňuje posielanie správ v maximálnej dĺžke 160 znakov na ktorýkoľvek iný mobilný telefón v sieti GSM, ktorá podporuje túto službu. Táto správa sa po prijatí druhou stranou zobrazí na displeji telefónu. Krátku textovú správu (GSM telegram) jem možné napísať priamo z klávesnice mobilného telefónu.
Prehnané písanie SMS môže byt znakom závislosti
Píšete priveľa textových správ? Mohli by ste potrebovať odbornú pomoc, tvrdí jedna z najznámejších psychiatrických kliník Británie, podľa ktorej čoraz viac ľudí prepadá tzv. technologickým závislostiam, keď trávia dlhé hodiny písaním na mobilnom telefóne alebo "surfovaním" po internete. Nastal obrovský nárast závislostí súvisiacich so správaním, vrátanie nadmerného písania SMS, povedala hovorkyňa kliniky Priory Clinic, ktorá ročne lieči 6000 pacientov s rôznymi problémami od hazardných hier, porúch v stravovaní po drogovú závislosť. Podľa vedúceho oddelenia kliniky pre závislosti trávia viacerí pacienti až sedem hodín denne písaním krátkych textových správ. "Máme situácie, keď niektorí ľudia hľadia zvysoka na alkoholikov a závislých na kokaíne, no potom strávia päť hodín v internetovej diskusnej miestnosti," povedal Dr. Mark Collins pre noviny Sunday Telegraph. Mobily a rakovina.
Tak ako to vlastne je?
Mobilné telefóny škodia. Spôsobujú rakovinu, nespavosť, bolesti hlavy a iné ochorenia. To sú priam katastrofálne výsledky najnovších štúdií.. Tím anglických vedcov, ktorí sa už niekoľko rokov venovali pozorovaniu mobilných telefónov a ich vplyvu na zdravie človeka došli k záveru, že mobilné telefóny môžu nepriamo ohroziť zdravie svojho užívateľa. Mobilné telefóny podľa odborníkov z Onkologického centra v Bristole v Anglicku môžu mať za následok urýchlenie tvorby rakovinových nádorov. V celej štúdii sa však neuvádza, že spôsobujú samotný vznik, ale vždy sa im prikladá len význam urýchľovača v prípade ak osoba má pravdepodobnosť vzniku rakoviny. Dr. Alan Preece dokazuje, že používaním mobilných telefónov dochádza v ľudskom organizme ku niektorým neobvyklým chemickým procesom, ktoré môžu mať za následok vznik spomínanej choroby.
Tento záver pri tom vzišiel zo šesť na sebe nezávislých štúdií a vedeckí pracovníci vyhlásili, že teraz je viac ako na sto percent isté, že mobilné telefóny sú pre náš organizmus nebezpečné. Podľa nich nie je možné už túto teóriu poprieť a ľudia by si mali uvedomiť vážnosť rizika, ktoré im hrozí používaním svojho telefónu. Nábeh na vznik rakoviny nespôsobujú telefóny, ale môžu byť dobrým faktorom, pomocou ktorého rakovina v tele človeka prepukne. Stúpajúcou teplotou ľudského tela sa vylučujú aj stresové hormóny a okrem toho je možné dokázať škodlivosť telefónov aj na iných príkladoch. Švédske a švajčiarske výskumy zasa poukazujú na to, že mobilné telefóny spôsobujú poruchy spánku a časté bolesti hlavy. Zdá sa, že debata okolo vplyvu mobilných telefónov na naše zdravie sa tak skoro neskončí, pretože sledovanie vplyvu elektromagnetického žiarenia mobilných telefónov na organizmus si vyžiada možno ešte niekoľko desiatok rokov. O tom svedčí aj mierne optimistickejšia štúdia dvoch švédskych profesorov Lennarta Hardella a Kjella Hanssona Milda, ktorí počas niekoľko ročného pozorovania prišli k záveru, že človek, ktorý používa telefón desať rokov a viac má až o 26 percent väčšie riziko vzniku rakoviny.
Ozónová diera
Ozón (O3) je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký nárast kožných nádorov.
Každý rok v jari sa nad Antarktídou otvára neviditeľná diera v ozónovej vrstve, jej rozloha je trikrát väčšia ako rozloha USA. Touto dierou na Zem prenikajú ultrafialové lúče. Ozón sa rozkladá nielen nad Antarktídou, ale aj na iných miestach. V Antarktíde sú ale zvláštne podmienky, ktoré spôsobujú, že práve tu je tento problém najvážnejší. V priebehu zimy sa molekuly freónov a iných ozón rozkladajúcich plynov nad Antarktídou zachytávajú v kryštáloch ľadu. Keď sa tieto kryštáliky v lete rozpustia, uvolní sa náraz veľkého množstva týchto látok čo má za následok rozklad veľkého množstva ozónu. Po dvoch, troch mesiacoch sa masa vzduchu s menším množstvom ozónu dáva do pohybu z Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty. Môžu za to freóny, ktoré sa dostávajú zo zeme do stratosféry, do výšky 16 až 48 km nad zemou, kde poškodzujú vrstvu ozónu, chrániacu nás proti prebytočnému ultrafialovému žiareniu. Bolo dokázané, že pôvodcom sú freóny. Tieto plyny sa uvoľňujú zo sprejov a chladiacich agregátov chladničiek alebo klimatizačných systémov. Používajú sa aj ako hnací plyn v systémoch na výrobu penových plastických hmôt. V závislosti na spôsob výroby obsahuje jeden polystyrénový pohárik asi miliardu molekúl freónov.Za rozklad niesu zodpovedné len uvedené plyny. Svojím dielom prispieva aj 1,1,1-trichloretan, ktorý sa používa ako hasiaca prísada do umelých hmôt alebo ako rozpúšťadlo, aj oxidy dusíka z výfukových plynov, hnojív a iných zdrojov. škodlivé účinky stenšovania ozónovej vrstvy nie sú na prvý pohľad zrejmé. Rozhodne nie sú tak nápadné, ako dôsledky znečisťovania vzduchu a vody, ale aj tak sú vážne! Ultrafialové žiarenie je jednou z príčin, vyvolávajúce rakovinu kože. Ozónová diera tak môže spôsobiť prírastok počtu nemocných, trpiacich touto chorobou. Bolo odhadnuté, že úbytok ozónu o 1% zvýši frekvenciu výskytu rakoviny kože o 3%. To znamená, že zmenšením obsahu ozónu o 10% môže ročne spôsobiť len v samotných Spojených štátoch 160 000 týchto ochorení.
Rakovina nie je jediným následkom rednutia ozónovej vrstvy. Rovnako narastá počet prípadov očného zákalu. Pri nadmernom UV žiarení dochádza k tzv.snehoslepote. Odhaduje sa, že úbytok 10% ozónu by v roku 2050 viedol k 4 miliónom prípadov očného zákalu naviac, a to len v USA. Prenikajúce ultrafialové žiarenie môže tiež oslabiť imunitný systém a zvýšiť počet prípadov infekčných ochorení. Ľudia nie sú jedinými obeťami stenšovania ozónovej vrstvy. Ultrafialové lúče škodia aj rastlinám. V oceánoch hynie planktón, ktorý tvorí najnižšiu úroveň potravinového reťazca v oceáne. Tým môže byť ovplyvnení všetok život v moriach. Ide tu o tak vážny problém, že už bolo nutné začať ho riešiť. V celom svete sa hľadá náhrada za freóny a iné látky rozkladajúce ozón. V mnoho krajinách sa už freóny prestávajú vyrábať a miesto nich sa používajú iné, nezávadné plyny. To znamená, že celý svet si uvedomil, že otázky týkajúce sa životného prostredia je nutné riešiť kolektívnou spoluprácou, nie individuálne.
Atmosféra a skleníkový efekt
Atmosféra Zeme je jedným z najstálejších systémov - jej zloženie sa už po milióny rokov nijako významne nezmenilo od rovnovážneho stavu, vytvoreného vývojom planéty a života. Ukazuje sa však, že ľudia dokázali v industriálnom období spôsobiť zásadnejšie odchýlky v zložení atmosféry, než celé predchádzajúce geologické obdobie. Prvý plynný obal získala Zem pri ochladzovaní asi pred 4,5 miliardami rokov. Obsahoval hlavne oxid uhličitý, vodu, dusík, amoniak a oxid siričitý v podobnom zložení, aké sa dnes uvoľňuje pri vulkanických erupciách. Nebol v ňom žiadny kyslík, pretože sa všetok spotreboval na oxidáciu kovu, predovšetkým dvojmocného železa (tieto reakcie prebiehajú i dnes).
Atmosféra podobného zloženia (95 - 97 percent oxidu uhličitého) dodnes existuje na sesterských planétach Venuši a Marse. Na Zemi vďaka vhodnej vzdialenosti od Slnka došlo ku skvapalneniu časti vodnej pary a vzniku praoceánu, v ktorých sa oxid uhličitý rozpúšťal a reakciou s vápenatými a horečnatými ionmy vytváral nerozpustné uhličitany - vápence a dolomity - v ktorých je dnes uložená väčšina oxidu uhličitého (asi 80 percent).
Skleníkový efekt sa na Zemi prejavoval od samého počiatku, pretože praatmosféra obsahovala niektoré tzv. skleníkové plyny - oxid uhličitý, vodnú paru a metán. Na povrchu Zeme je žiarenie z veľkej časti pohltené a potom znovu vyžiarené, ale s väčšou vlnovou dĺžkou, v infračervenej oblasti (ako teplo). Infračervené žiarenie atmosféra zachytáva a vracia naspäť a takto sa teplo na Zemi zhromažďuje. Dnešní vplyv tzv. prirodzeného skleníkového efektu robí asi 33 C, je teda zásadne dôležitý pre existenciu vody v kvapalnom stave a teda i existenciu života. Medzi stopové plyny v atmosfére, ktoré majú merateľný vplyv na skleníkový efekt, patri oxid uhličitý, vodná para, ozón, oxid dusný, freóny, amoniak a oxid uhoľnatý. So skleníkovým efektom sa stretávame denne (napr. keď je v noci zatiahnuté, vodná para zachytáva vyžiarené teplo a je teplejšie než za jasnej noci) a jeho dôsledky sa dajú pozorovať na celej planéte ( Mesiac, ktorý je od Slnka vzdialený viac ako od Zeme, však vzhľadom k nižšej gravitácii si neudržal atmosféru, a práve kvôli neprítomnosti skleníkového efektu sú na ňom enormné rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou). Problém teda nie je v existencii skleníkového efektu, ale v pridávaní k nemu, spôsobenému zmenou chemického zloženia atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti.Jedná sa pritom predovšetkým o oxid uhličitý, uvoľňovaný z fosílnych palív, freóny z aerosóly a chladiacich zariadení a metán, unikajúci pri ťažbe zemného plynu. Potencionálny vplyv zmeny skleníkového efektu na globálnu klímu je všeobecný a rozsiahly - predpokladá sa prinajmenšom s topením ľadovcov, zvýšením hladiny oceánu a zaplavením nízko položených oblasti , s poruchami v morských prúdoch a v prúdení atmosféry, ktorá bude príčinou zmien v zrážkach a teda sucha a naopak inde záplav. Hlavné skleníkové plyny
Hlavné prírodné skleníkové plyny sú vodná pára, oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O), ktoré sa spolu na zložení atmosféry podieľajú menej než percentom. Vedľa toho skleníkový efekt spôsobujú rovnako niektoré umelé látky, predovšetkým hydrogenované fluorovodíky (HFC), halogenované uhlovodíky (freony, CFC), polyfluorovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6).
V dôsledku ľudskej činnosti koncentrácie všetkých hlavných skleníkových plynov stúpajú - v prípade vodnej pary nepriamo. Sila skleníkového efektu sa tak zväčšuje, vzniká antropogenný (človekom spôsobený) tzv. prídavný skleníkový efekt. V priemere teda dochádza k ohrievaniu atmosféry. Viac než o globálnom otepľovaní je však treba hovoriť o globálnych klimatických zmenách, lebo konkrétne prejavy sa budú v rôznych regiónoch líšiť.
Zďaleka najdôležitejší medzi človekom produkovanými skleníkovými plynmi je oxid uhličitý, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív - ropy, uhlia a zemného plynu. Na prídavnom skleníkovom efekte sa podieľa 64 percentami. Podiel metánu je 19%, oxidu dusného necelých 6%.
Niektoré človekom produkované látky znečisťujúce ovzdušie, predovšetkým oxid siřičitý, ovzdušie zase ochladzujú. Do atmosféry sa dostávajú vo forme aerosolí, ktorých drobné čiastočky odrážajú časť žiarenia späť do vesmíru. Paradoxne tak tieto látky, ktoré inak spôsobujú značné ekologické problémy, pôsobí také pozitívne.
Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére boli od konca posledného glaciálu (doby ľadovej) pomerne stabilné. Uhlíkový cyklus, v ktorom sa uhlík vymieňa medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi, prebiehal viac-menej rovnomerne. Zhruba od konca 18. storočia sa ale množstvo predovšetkým oxidu uhličitého začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je rozvoj spaľovania fosílnych palív. Významnú rolu ale hralo aj vyrubovanie a spaľovanie lesov, v ktorých bolo značné množstvo uhlíku uložené, rovnako ako intenzívny chov dobytka i pestovanie ryže, zodpovedné za emisie metánu.Koncentrácie CO2 sa za posledných 200 rokov zvýšili zhruba o 30%.
Rastúca teplota
Od roku 1860, keď začali pravidelné merania, sa priemerné teploty atmosféry zvýšili o 0,6 OC. Šesť najteplejších rokov pripadá na 90. roky, rok 1998 bol najteplejším z celého sledovaného obdobia. Rok 1999 sa zaradil "iba" na piate miesto, stojí však za zmienku, že sa tak stalo preto, že naňho pripadol meteorologický jav El Niňo, ktorý ochladzuje oblasť Tichého oceánu .
Naviac výskum nepriamych indikátorov (napríklad veľkosť letokruhov na stromoch či geologické vrstvy) ukazuje, že deväťdesiate roky boli dokonca najteplejšou dekádou celého tisícročia. Najväčšie teploty celého milénia zaznamenal rok 1998, zatiaľ čo najchladnejší bol rok 1601.
Slnečná energia a jej
využitie
Slnečná energia a využitie
SLNEČNÁ ENERGIA
Slnko je jediným zdrojom energie, na ktorý sa ľudstvo môže plne spoľahnúť. Slnečná energia nám dokáže poskytnúť všetko, čo z hľadiska energie potrebujeme. SLNKO JE ZÁKLAD
Slnko je obrovská jadrová pec vyžarujúca svoju energiu do vesmíru. Jedna tisícina milióntiny slnečného výkonu t.j. cca 4 x 1020 MW dopadá na Zem. Približne 30% tejto energie sa odráža späť do vesmíru. Zvyšok je absorbovaný atmosférou, pôdou a oceánmi.
Rozlišujeme tri základne spôsoby využitia slnečnej energie :
Pasívna slnečná architektúra , kde tvar a výstavba budov je navrhnutá tak, aby dopadajúce žiarenie, jeho skladovanie a distribúcia po budove dosiahla maximálneho efektu. Aktívne slnečné systémy - kolektory - na zohrievanie vody a vykurovanie priestorov resp. parabolické zrkadla a iné systémy koncentrujúce slnečné žiarenie. Fotovoltaické články - vyrábajúce elektricky prúd priamo zo slnečného žiarenia.
FOTOVOLTAICKE ELEKTRARNE
Vývoj fotovoltaických systémov zabudovaných do elektrických sieti prebieha veľmi aktívne hlavne v USA. Elektrickú energiu tu dodávajú spotrebiteľom zariadenia s výkonom 700-5200 kW. Podobne Fotovoltaické elektrárne s výkonom 300-3000 kW sa v súčasnosti stavajú aj v Európe. Od roku 1989 je v činnosti prvá rakúska slnečná fotovoltaická elektráreň v Loseri v štajerských Alpách (vo výške 1850 metrov). Výkon tejto elektrárne je 30 kW a za dva roky vyprodukovala 56 984 kWh elektrickej energie. Celkove investičné náklady dosiahli 6 miliónov šilingov, z toho 2 milióny za Fotovoltaické články. Cena takto vyrobenej elektrickej energie je asi 7 krát väčšia ako z iných zdrojov. Fotovoltaika dnes úspešné konkuruje klasickým zdrojom energie hlavne v odľahlých miestach, kde náklady na elektrické siete a vybudovanie elektrárne sú vysoké. Vďaka inštalácii fotovoltaického systému bolo nedávno elektrifikovaných stovky domčekov v odľahlých oblastiach Talianska a Španielska. Okrem toho je v súčasnosti vo svete inštalovaných niekoľko tisíc slnečných čerpadiel na čerpanie vody.
TERMÁLNA A SOLÁRNA VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE
Na dosiahnutie teplôt vyžších ako 200 st. Celzia sa používajú zariadenia, ktoré koncentrujú slnečné žiarenie z veľkej plochy do absorbatora. Tieto zariadenia dosahujú podobný účinok ako lupa, ktorou je možné prepáliť list papiera. Namiesto lupy sa využívajú parabolické zrkadla, koncentrujúce slnečné žiarenie do zásobníka oleja, ktorý sa takto zohrieva až na 400 st. Celzia.Svoju tepelnú energiu olej odovzdáva v parogenerátore a vyprodukovala para pohana turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu. Viacero z takýchto zariadení je inštalovaných uprostred kalifornskej púšti Mojave v polovici cesty medzi Los Angeles a Las Vegas. Prvá elektráreň, ktorá tu dodáva elektrickú energiu do verejnej siete s výkonom 14 MW, je v činnosti od roku 1984. Majiteľom je spoločnosť LUZ International, ktorá do októbra roku 1990 inštalovaná ďalších deväť takýchto elektrárni s celkovým výkonom 354 MW , ktoré vyrobili viac ako 2 miliardy kWh elektrickej energie. Zariadenia firmy LUZ ,ktoré sú zálohované plynovou kotolnou , sú dnes ekonomicky konkurencie schopne. Elektrina vyrábaná v týchto slnečných elektrárňach nie je drahšia ako elektrina z uhoľných elektrárni ,ktorá je v USA najlacnejšia ( podstatne lacnejšia ako elektrina vyrábaná z jadrových elektrárni ). SOLÁRNE AUTOMOBILY
Doprava predstavuje značnú časť spotreby energie v každej vyspelej krajine. V západnej Európe tento podiel dosahuje 25 %. Takmer celá energia ktorá sa na transport využíva pochádza z fosílnych palív, pričom účinnosť premeny energie paliva na mechanickú energiu je len 30 % , zvyšok je odpad. Solárne automobily (ľahké elektrické vozidla) poskytujú možnosť zvýšenia účinnosti využitia primárnej energie, a tým ušetriť značnú časť energie, ktorá je v súčasnosti v doprave spotrebovávaná. Hlavnou prednosťou však je ich ekologicky nezávadná prevádzka. Solárne automobily sú elektroautomobily s optimalizovanou spotrebou energie - vyrobenou fotovoltaickymi článkami. Solárne automobily dnes spotrebovávajú také množstvo energie zo siete, aké vyrobia Fotovoltaické články v slnečnej elektrárni. Keď sa hovorí o solárnych automobiloch , často dochádza k nejasnostiam vyplyvajúcich z rozdielu medzi solárnymi a elektroautomobilmi. Názov solárny automobil je odvodený od vozidiel, ktoré nosili na strechách solárne (Fotovoltaické) články. Nakoľko tieto vozidla sa vzhľadom na veľké plochy , ktoré články zaberali (8-10 m2) v praxi neosvedčili, boli tieto zdroje energie stabilne inštalované na jednom mieste (slnečná elektráreň) , z ktorej sa energia čerpá pri dobíjaní akumulátorov slnečných automobilov. V prípade, keď výroba presahuje spotrebu, dodávajú tieto zdroje elektrinu do elektrickej siete. VYUŽÍVANIE SLNEČNÝCH KOLEKTOROV VO SVETE
Najväčší podiel využívania slnečnej energie na jedného obyvateľa je v súčasnosti na Cypre , kde až 90 % obytných budov ma inštalované slnečné kolektory. V Izraeli je viac ako 700 000 domácnosti vybavených jednoduchými slnečnými kolektormi v cene cca 500 dolárov.Na podporu rozvoja tejto technológie, s cieľom znížiť závislosť na dovoze ropy, izraelská vláda prijala v roku 1980 zákon, podľa ktorého je povinnosťou zabezpečiť slnečný ohrev vody vo všetkých nových budovách, ktoré majú viac ako štyri poschodia. Využitie slnečných kolektorov ma svoje opodstatnenie aj v oblastiach s miernou klímou, príkladom môže slúžiť Rakúsko, kde len v jednej spolkovej krajine ( Steiermark ) je inštalovaných 77 000 m2 slnečných kolektorov. Takto získaná energia tu predstavuje cca 7 % energie používanej na prípravu teplej úžitkovej vody. S cieľom pokryť v budúcnosti približne 60 % spotreby energie na tieto účely , tu ročný prírastok slnečných kolektorov predstavuje 10 000 až 15 000 m2. Okrem vody môže v kolektoroch prúdiť aj vzduch ako teplonosné médium. Toto riešenie je veľmi rozšírené hlavne v USA ,nakoľko tieto "vzduchové" slnečné kolektory sa dajú výhodné kombinovať s klimatizačnými zariadeniami.
Slnko je zdroj obnoviteľnej energie a slnečná energia sa v 21. storočí určite bude počítať medzi hlavné zdroje energie. Na zem dopadne 50% slnečného žiarenia a to stačí na fungovanie 170 miliónov elektrární na svete. Zo zostávajúcich 50% slnečného žiarenia 30% odráža atmosféra a 20% je pohltených. Na Zemi každý meter štvorcový priamo ožiarený Slnkom získava viac než 1kW energie a na 1 km horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie. Na svete sa 140 MW elektriny vyrába zo slnečnej energie. Slnečné žiarenie sa využíva rôznymi spôsobmi:
1. Rozklad vody pomocou slnka
Pomocou slnečného žiarenia môžeme vodu rozložiť na vodík a kyslík. Existujú rôzne spôsoby. A práve vodík je výborné palivo. Pre predstavu. Horením 1kg vodíku sa uvoľní 2-krát viac energie ako horením 1 kg zemného plynu. Auto na takýto pohon zatiaľ vyvinula len firma Mercedes. 2. Fotosyntéza
Je to proces premeny anorganických látok na organické. Prebieha počas slnečného žiarenia v zelenom farbive rastlín – chlorofyle a takto vzniká potrebný kyslík. Za každú sekundu sa pomocou fotosyntézy ukladá do biomasy 90 terrajoulov.
3. Biomasa
Zahrňuje všetky živé organizmy na Zemi. Niektoré nám slúžia ako potrava.
4. Fosílne palivá
Sú to ropa, zemný plyn a uhlie a vznikajú z odumretých tiel organizmov – biomasy. Fosílne palivá obsahujú veľa chemickej energie, ktorá môže byť využitá priamo alebo nepriamo.
5. Slnečné články
Skladajú sa z polovodivého materiálu. Na ich výrobu sa používa najčastejšie kryštalický kremík. Z tohto kryštálu sa narežú tenké doštičky a pokryjú sa z jednej strany napríklad fosforom a z druhej strany napríklad arzénom. Ak na slnečný článok dopadá slnečné žiarenie oddelia sa od seba kladné a záporné náboje a vonkajším okruhom potom tečie elektrický prúd. Jeden centimeter štvorcový dáva prúd veľkosti asi 12 mW. Používajú sa na pohon napríklad vesmírnych družíc, telefónnych spojov, počítačov a batérií.
6. Slnečné panely - kolektory
Spojením slnečných článkov vznikne slnečný panel – kolektor. Na spestrenie pár príkladov. V roku 1981 preletelo solárne lietadlo cez kanál La Manche. Alebo v roku 1987 v závodoch World Solar Motors zvíťazil solárny automobil Sunraycer vyrobený v General Motors, ktorý zajazdil 3138 km priemernou rýchlosťou 66,9 km/h, ale jeho najvyššia rýchlosť bola 78,4 km/h. Treba dodať, že pri získaní elektrickej energie týmto spôsobom záleží na svetle nie na teple, teda kolektory môžeme používať aj na Antarktíde.
7. Slnečné tepelné elektrárne
Používajú sa na ohrievanie vody. Funguje to takto. Otáčavé zrkadlá sústreďujú slnečné lúče na kotol s vodou. Tam vzniká horúca para, ktorá poháňa turbínu, turbína poháňa generátor a generátor vytvára elektrický prúd. V Japonsku majú vyše 5 miliónov domácností, ktoré majú slnečný ohrievač vody založený na tomto princípe.
8. Slnečný motor
Rozumieme pod tým zariadenie, ktoré akokoľvek mení slnečnú energiu na mechanickú. Zoberme si napríklad princíp tepelného slnečného motora, ktorý sa môže používať ako pohon pre vodné čerpadlo. Teplo získané v slnečnom zberači ohrieva látku (čpavok, oxid uhličitý, propán, bután,...), tá sa mení na paru a poháňa turbínu. Potom sa ochladí, skondenzuje a je vedená k výparníku a tak stále dookola.
9. Opité autá
Sú to autá, ktoré používajú namiesto benzínu alkohol, ktorý získavajú kvasením cukrovej repy, kasavy alebo ananásu. Z výfuku potom vychádza oxid uhličitý a vodná para.
10. Elektrický pohon z vody
Pomocou slnečného žiarenia rozložíme vodu na kyslík a vodík a potom tieto plyny opäť zlúčime a vznikne opäť voda. Nahromadená energia sa uvoľní vo forme elektriny, napojíme akumulátor a tým môžeme poháňať automobil. Takto sa dá jazdiť 300 km do 90 km/h, potom musíme vymeniť akumulátor.
11. Slnečný ohrievač vody a slnečná sušička
Pracuje takto. Za čiernym materiálom, ktorý dobre vedie teplo je voda. Teplá voda stúpa hore do zásobnej nádoby a do vodovodu. Takto voda obieha a ohrieva sa. Týmto spôsobom sa dá ohrievať aj vzduch a v sušiacej komore sa môže sušiť akýkoľvek materiál.
12. Vyhrievanie domu
a) Dom má na juh otočené veľké dvojité okno, cez ktoré prechádza svetlo meniace sa na teplo a to už oknom neprejde.
b) Na rovnej vodivej streche sú dané čierne vaky s vodou. Vo dne sa žiarenie nahromadí vo forme tepla do vakov a na noc sa prikryjú izolačnými doskami, aby teplo prenikalo dnu, nie von. Cez leto z toho môže byť dobrá klimatizácia. Na noc necháme odokryté a cez deň prikryjeme izolačnými doskami.
13. Slnečný destilátor
Slúži na čistenie závadnej vody. Princíp je jednoduchý. V plochej čiernej nádobe je závadná voda. Nádoba je prikrytá plochým sklom. Slnečné žiarenie ohrieva nádobu, potom vodu, voda sa vyparuje a kondenzuje na skle, z ktorého potom steká do inej nádoby. Nečistoty sa nevyparia a tak je voda čistá. 14. Solárne pece
Sú to zariadenia, kde sa slnečné lúče sústreďujú na ohrievanie jedla. Jedna taká je v meste Mont Luis vo Francúzsku. Vyzerá takto.Jedna strana je vytvarovaná tak, aby stále sledovala slnko a v ohnisku pred zrkadlom je komora, ktorá sa môže zohriať až na 3000 C a tak sa tam môžu roztaviť takmer všetky kovy.
Dúfajme, že slnečná energia sa bude v budúcnosti používať oveľa viac, pretože je to veľmi ekologický spôsob získavania palív, energie a tak ďalej.
All
(Admin, 31. 3. 2007 17:22)